Nezabúdajme na seba

Článok, ktorý som sa rozhodla napísať bude trošku nevšedný, pretože nebude o mojich klientoch a skúsenostiach s nimi avšak bude skôr o mne a o mojich vlastných skúsenostiach a pocitoch. Tým, že som už druhý rok na materskej, tak venujem svoj čas svojej 14 mesačnej dcérke,  okrem nej svojmu 13 ročnému synovi, s ktorým prežívame pubertu a svojmu manželovi a tak niekde som pozabudla na seba. Robím všetko preto, aby bol doma každý spokojný a aby nikomu nič nechýbalo, veď vždy som bola presvedčená o tom, že je dôležité, aby o mojich blízkych bolo dobre postarané. No ak to však robíte dennodenne stáva sa z toho stereotyp, ktorý chcete nechcete začne udierať na mozog. (Klobúk dolu pred všetkými žienkami, ktoré to takto robia roky a stále s úsmevom.) Ja som tiež dlhodobo mala pocit a presvedčenie, že toto je to najkrajšie, čo môžete urobiť pre svojich blízkych nepretržite a s láskou sa o nich postarať. Avšak po určitom čase som si uvedomila, že na to, aby boli moji blízky spokojní musím byť v prvom rade spokojná aj ja. Je to možno také klišé, ale veľmi dôležité je, aby sme si my ženy uvedomili, že si treba nájsť čas aj na seba, bez akýchkoľvek výhovoriek, že sa to nedá lebo mám doma neporiadok a nemá sa mi kto o dieťa postarať a pod. Keď sa chce, tak sa dá všetko správne nastaviť len treba mať odhodlanie a v prvom rade nezabúdať na seba. Človek je tvor prirodzene od prírody egoistický a až časom nás začnú formovať rodičia a okolie na to, aby sme nemysleli len na seba, ale naučili sa podeliť a pomáhať aj druhým. Je to správne, no nezabúdajme myslieť a to bez pocitov viny aj na seba a na svoje potreby, hovorí sa tomu ,,zdravá sebaláska“, bez čo najmenšieho pocitu viny, že je to niečo neprijateľné a egoistické. Riešila som vo svojej praxi najčastejšie manželské problémy a častokrát to boli práve rodiny s malými deťmi, keď ženy boli na ,,materskej dovolenke“. Nechcem tu teraz podrobne rozpitvávať, čo bolo všetko súčasťou ich problému, jedno však mali spoločné a to bola nespokojnosť, či zo strany ženy alebo muža. Celý ,,pes“ je však zakopaný v tom, že ženy sa prirodzene rozhodnú obetovať všetok svoj voľný čas svojej rodine a tak potom podvedome to očakávajú aj od svojho partnera a ak to partner nerobí, tak ako si to mz ženy predstavujeme, tak sme sklamané a možno aj zatrpknuté z nenaplnených očakávaní. Keď som bola v roli odborníka na manželské problémy, tak sa mi ľahko radilo klientkám, aby si našli čas samé pre seba a aby si uvedomili, aká je dôležitá sebaláska k sebe samej, pretože všetka spokojnosť začína práve od toho uvedomenia si vlastnej dôležitosti a jedinečnosti. Teraz, keď som na tej druhej strane, čo znamená matka na materskej dovolenke, tak si uvedomujem ako je to náročné myslieť na seba a na svoje potreby, keď máte v rukách to malé bezbranné stvorenie, ktoré je 24 hodín závislé práve na vás, pretože sa potrebuje napapať, byť v čistej plienke a potrebuje hlavne vašu pozornosť a lásku. Tak ako môže žena (matka) myslieť na seba a verte neverte môže a musí. Spokojné dieťa je výsledkom spokojnej matky a každá žena, by sa mala starať o svoje potreby ako napr. ísť s kamarátkou von bez dieťaťa, ísť ku kaderníčke, kozmetičke, dať si masáž a podobne. Čo v preklade znamená začať sa venovať práve sebe samej a tiež si nájsť čas len pre vás dvoch t.j. pre vás a to nielen v roli rodičov, ale milujúcich sa partnerov. A keď teraz už máte na mysli odpoveď, že sa to nedá, tak sa zastavte a porozmýšľajte ako sa to dá, napr. poprosiť o pomoc starých rodičov, či priateľov, aby vám na chvíľu postrážili vaše poklady, aby ste sa mohli vrátiť domov oddýchnuté a s načerpanou novou silou. Všetko sa dá len treba chcieť a spraviť si zoznam vašich budúcich plánov ako sa venovať sebe samej. Ja som si tiež dala takýto záväzok, že nebudem len radiť a písať ako sa čo má, ale sa odhodlám svoje plány zrealizovať. Tak milé žienky želám vám veľa úspechov a hlavne mať odhodlanie a vydržať!

Autor článku: Mgr. Soňa Balogová

Zaradené v Články | Zanechať komentár

13 rád na ceste k šťastnému vzťahu

Každý vzťah časom začne mať svoje trhlinky a začne v ňom niečo škrípať. Je to prirodzené, pretože na začiatku vzťahu sme ochotní viac sa partnerovi prispôsobiť alebo sme tolerantnejší voči jeho správaniu, či návykom, avšak časom si vo vzťahu začneme nárokovať aj svoje potreby a požiadavky. A práve sebapresadzovanie vlastných potrieb a nárokov na partnera býva častokrát vyústením až do konfliktov. Vo svojej odbornej praxi sa často stretávam s pármi, keď už jeden z partnerov je menej, alebo vôbec nie je ochotný robiť kompromisy a prispôsobovať sa partnerovi. To však býva dôsledkom toho, keď sa väčšinou dlhšie časové obdobie svojmu partnerovi prispôsoboval alebo aj žiadal alebo trval na svojich požiadavkách a partner ho ignoroval. Častokrát výsledkom takejto partnerovej ignorácie je, že nakoniec partner stratí energiu pracovať na záchrane vzťahu a dospeje k citovému odcudzeniu.

Ako predísť tomu, aby nedošlo k citovému odcudzeniu medzi partnermi:

  •  základom je komunikácia medzi partnermi
  • naučiť sa robiť voči sebe kompromisy

  • aktívne počúvanie partnera

  • snažiť sa nájsť spoločné záľuby (šport, prechádzka v prírode)

  • oceniť sa navzájom a vyjadriť partnerovi svoju radosť z toho, že ho máme

  • byť voči sebe pozorní (hlavne muži by nemali zabúdať na komplimenty voči partnerke, drobná pozornosť napr. darovať kvety)

  • starostlivosť o partnera (ako sa hovorí láska ide cez žalúdok, tak je tomu naozaj tak, ženy by aj v modernej dobe mali vedieť, že muž potrebuje dobré jedlo)

  • dbať o svoj zovňajšok a to nielen ženy, ale aj muži by mali dobre voňať a byť upravení, aby svoje polovičky priťahovali

  • sexuálny život je vo vzťahu dôležitý, neodmietať partnera po intímnej stránke slovami ,,dnes nie lebo som unavená/ý“ a pod.

  • partner by mal vedieť, že je u svojej polovičky na prvom mieste, kamaráti a rodičia by mali byť až druhoradí a to dokazovať nielen slovami, ale i skutkami

  • hádky sú vo vzťahu dôležité avšak mali by to byť konštruktívne hádky, mali by sme sa vyhýbať ponižovaniu partnera, snažme sa pri hádkach hádať tak, aby sme svoje hanlivé a urážajúce slová voči svojej polovičke nemuseli ľutovať!

  • dôverovať si navzájom, vyhýbať sa obviňovaniu a výčitkám

  • snažiť sa podporiť partnera v jeho záľubách a dopriať mu čas aj pre seba

Porozumenie, Dôvera, Akceptácia, Úcta a Empatia sú základom zdravého fungujúceho partnerského vzťahu!

Ak sa však partneri snažia pracovať na svojom vzťahu a nedarí sa im to, tak je vhodné zvážiť návštevu manželskej poradne. Avšak návštevu manželskej poradne neodkladajte na neskôr lebo sa môže stať, že môže byť už neskoro!

Autor článku: Mgr.Soňa Balogová

Zaradené v Články | Zanechať komentár

Partnerský problém

Život vo dvojici má viacero podôb, môžu byť plné lásky, porozumenia, ale i nezhôd a vzájomného alebo jednostranného odcudzenia. Môže ísť o dvojice, ktoré sú manželské alebo partnerské žijúce spolu len tak ,,bez papiera“. Väčšina vzťahov sa ocitne v situácii, keď nevie ako ďalej, rozmýšľa o význame svojho vzťahu, zápasí s pochybnosťami a množstvom otázok, na ktoré nevie nájsť odpoveď.

,,Je pre mňa môj partner/ka ten pravý?“

,,Prečo nechce mať so mnou dieťa?“

,,Prečo ma môj partner/ka prestal priťahovať?“

,,Ľúbim ju/ho ešte alebo je to len zvyk?“

,,Prečo sa mi rozbúcha srdce a roztrasú kolená, keď stretnem kolegu v práci?“

S takýmito alebo podobnými otázkami, či pochybnosťami sa môžeme začať zaoberať, keď sme v partnerskom, či v manželskom vzťahu nejaký ten čas. Je možné hovoriť o tom, že máme v takomto prípade partnerský problém, či manželský problém? Isté je, že niečo sa s nami deje, začíname byť nespokojní a máme pochybnosti. Takáto nespokojnosť alebo pochybnosti môžu viesť od malého partnerského problému k vážnemu problému. Práve preto je najlepšie vyhľadať odbornú pomoc, keď máme pochybnosti, keď náš partnerský problém je ešte len na začiatku. Človek by sa mal vzdať svojich predsudkov a vyhľadať pomoc odborníka. Partnerský problém, či manželský problém nám pomôže zvládnuť psychológ alebo odborník na manželské, partnerské poradenstvo.

Autor: Mgr. Soňa Balogová

Zaradené v Články | Zanechať komentár

Vzťahy naše každodenné

  Vzťahy sú najčastejšie skloňovaným slovíčkom na svete, či už ide o vzťahy rodinné, partnerské, spoločenské, profesionálne je to úplne jedno, pretože sa s nimi stretávame neustále. V mojej praxi sa najčastejšie stretávam so vzťahmi partnerskými a rodinnými, jedno majú často spoločné a to, že z tých vzťahov sa väčšinou vytratí to najcennejšie, čo by človek s človekom mal mať ,,úctu“, ,,porozumenie“ a ,,lásku“. Väčšina z nás vie, prečo sa dnes rodiny rozpadajú, že jedným z najčastejších dôvodov rozpadu manželstva je nevera. Nevera je však väčšinou len dôsledkom toho, čo už možno dávno prestalo vo vzťahu fungovať, alebo sme v ňom niečo postrádali. Nevera dnes nie je žiaden novodobý fenomén, pretože aj v minulosti sa s ňou museli vzťahy popasovať, avšak bojovali s ňou možno inak ako dnes. V súčasnosti je pre nás akoby oveľa ľahšie ukončiť manželstvo, rozbiť celú rodinu, pretože to nie je len ukončenie vzťahu medzi mužom a ženou, je to aj ukončenie vzťahov celej rodiny, spoločných priateľov a hlavne rozbitím detských ideálov o rodine. Dieťa má svoj bezstarostný detský svet, v ktorom je jeho súčasťou otec a mama a keď sa tento bezstarostný svet rozpadne, väčšinou stráca pocit bezpečia a istoty a pribudnú mu nové starosti a otázky. Dieťa sa začne zaoberať otázkami, na ktoré nepozná odpoveď. Možno si myslí, že nie je hodné lásky, veď keď videlo ešte možno včera ako sa rodičia ľúbia a dnes tomu už tak nie je nemôže vedieť, či ho ,,ocko“ alebo ,,mamka“ neprestanú ľúbiť. Práve preto by si rodičia, ktorí sú rozhodnutí pre rozvod mali uvedomiť, že dieťa potrebuje počuť, že tu budú aj naďalej pre neho a budú ho aj naďalej ľúbiť, napriek tomu, že už nebudú spolu. Avšak takýto sľub dieťaťu je dôležité dodržať.

Prečo je tomu dnes tak, že sa vzťahy rozpadajú?

Už som spomenula, že dôvodom rozpadu vzťahu je častokrát nevera, ale čo jej predchádzalo ešte pred tým, ako k nej prišlo? Väčšina z tých, ktorí boli neverní nemali zámer podviesť svojho partnera, napriek tomu sa to stalo. Dôvodov prečo k tomu došlo mohlo byť viac, napr. strata komunikácie medzi partnermi, neochota robiť kompromisy, pracovná zaneprázdnenosť, stres, strata zmyslu života, strach zo starnutia, stereotyp a túžba zažiť niečo zakázané (adrenalín) a práve toto môže byť začiatkom konca vzťahu. Dôležité je uvedomiť si, čo všetko môžeme stratiť, veď každý nový vzťah je krásny, ale i ten časom ošumelí a stratí na svojej kráse. Každý vzťah je ako rastlina, aby mohla rásť, mala svoju krásu a jedinečnosť treba ju často polievať a keď ju zabúdame polievať stratí na svojej kráse a nakoniec zvädne, tak ako i vzťah, o ktorý sa nestaráme.

Týmto textom som chcela len poukázať na to, aké je dôležité starať sa o svoj vzťah a nebrať ho ako samozrejmosť, ale je potrebné mať k nemu rešpekt a úctu, aby sme ho nestratili. Základom úspešného vzťahu je komunikácia a empatia a to nie je len vo vzťahoch partnerských, či rodinných, ale i vo vzťahoch celej našej spoločnosti. Avšak nie každý vzťah je možné zachrániť a zotrvávať v ňom len zo zvyku, v takomto prípade je lepšie posunúť sa ďalej a rozísť sa tak, aby sme sa mohli pozrieť jeden druhému tvárou v tvár možno i s výčitkami, ale s patričnou úctou.

  Autor článku: Mgr. Soňa Balogová

Zaradené v Články | Zanechať komentár

Čo ohrozuje súčasnú rodinu?

„Zlá ekonomická situácia má rôzne prejavy, ktoré rodine neprospievajú.“

V posledných týždňoch sa
na viacerých fórach skloňovali pojmy ochrana rodiny a manželstva. Téma, ktorá je stará zrejme ako rodina sama. Rokmi sa však menia faktory, ktoré ju ohrozujú. Krachujú dnešné manželstvá a rozpadávajú sa rodiny z iných dôvodov ako kedysi? Oficiálne štatistiky rozvodovosti i skúsenosti odborníkov, ktorí sa snažia s pármi a rodinami v kríze komunikovať, potvrdzujú, že do istej miery áno. Príčiny však opisujú odlišne. Čo teda ohrozuje súčasnú slovenskú rodinu?

Celý článok, ktorý bol publikovaný v denníku Pravda je v uvedenej prílohe.

Článok č.1

Článok č.2

Celý článok v denníku Pravda 

Zaradené v Články | Zanechať komentár

Zlomené srdce

Väčšina z nás si zažila vzťah, ktorý sa skončil rozchodom, možno sme v ňom iniciovali rozchod sami alebo nás opustil partner, tak nečakane, že sme sa z toho nevedeli spamätať. Rozchod je väčšinou ťažký proces pre obidve strany pre toho kto opúšťa a ešte ťažší pre toho kto zostane opustený. Keď príde rozchod nečakane a my sme mali s partnerom plány o spoločnej budúcnosti vtedy to s človekom oveľa viac otrasie ako, keď sme rozchod očakávali.

Čo robiť v takejto situácii, zabojovať o partnera alebo sa s rozchodom vyrovnať? 

Najlepším riešením v takejto situácii je prestať vynakladať energiu vyvolávaním a prenasledovaním partnera, ktorý z nášho správania bude ešte viac otrávený. Keď sa partner rozhodol nás opustiť väčšinou má na to dôvod aj keď to bude pre nás neprijateľný a nepochopiteľný dôvod.

Dlhodobý smútok a sebaobviňovanie nám nepomôžu práve naopak, môže sa stať, že sa nepohneme ďalej, ale ešte viac sa pocity beznádeje a smútku začnú prehlbovať. V stave, keď začneme o sebe pochybovať a obviňovať sa, ,,čo by bolo keby…“ môže nastať stav väčšej beznádeje a zúfalstva, preto by sme si mali uvedomiť realitu a prijať ju taká aká je aj keď sa nám nepáči. Mali by sme sa s partnerom rozlúčiť napr. napísaním listu na rozlúčku, ktorý mu však nepošleme, ale ho môžeme spáliť alebo roztrhať. Dôležité je nezostávať dlho v stave ľútosti a smútku, avšak ani potláčať smútok nie je dobré popieraním, že to s nami  nič neurobilo, keď nás partner opustil. Dôležité je nevracať sa k spomienkam na spoločne strávené chvíle s partnerom, ani k fotografiám a predmetom, ktoré by nám neustále pripomínali partnera, práve naopak dočasne odstrániť z dosahu predmety a fotografie, ktoré nám pripomínajú spoločné chvíle s partnerom. Až po čase, keď to všetko prebolí sa k nim môžeme vrátiť. Ak predmety alebo fotografie budeme mať stále na očiach, môže sa stať, že nás to bude neustále vracať k spomienkam. V takomto období je najlepšie, keď máme nablízku dobrého priateľa, ktorý bude pri nás stáť a pomôže nám bolesť prekonať. V prípade, že vám na to blízky priateľ nestačí a neviete sa pohnúť ďalej netreba mať strach ani ostych a vyhľadajte pomoc psychológa alebo odborného poradcu pre partnerské vzťahy.

Človek, ktorý je opustený častokrát má rany nielen na srdci, ale utŕži ranu aj na strate  sebavedomia a sebaúcty. Je presvedčený, že nie je hodný žiadnej lásky alebo žiadneho vzťahu do budúcnosti. Dôležité je neopúšťať sa práve naopak ísť medzi priateľov do spoločnosti, zmeniť si napr. šatník, obdarovať samého seba, zájsť si ku kaderníčke alebo na kozmetiku, spraviť si radosť. Prospešné je venovať sa veciam, na ktoré sme nemali čas, keď sme boli s partnerom, napr. také športovanie je veľmi účinné, pretože nám z tela vyplaví množstvo endorfínov a my sa budeme cítiť lepšie a silnejšie.

 Autor článku: Mgr. Soňa Balogová

Zaradené v Články | Zanechať komentár

Deti potrebujú lásku

Najkrajším darom v živote rodičov je držať v náručí svoje dieťa. Väčšina z nás si spomenie na okamih, keď prvýkrát vo svojom náručí držal svoje čerstvo narodené dieťatko. Tie pocity sú neopakovateľné a každý ich prežívame individuálne. Jedno však máme všetci rovnaké a to je rola ,,rodiča“. Rodičovstvo nesie so sebou množstvo úloh, ktoré sú pre nás veľkou neznámou, pretože s ním nemáme žiadne skúsenosti, ale škola života nás naučí, ako byť rodičom. To, či svoju úlohu zvládneme alebo zlyháme ukáže až čas. Napriek tomu, že som si preštudovala množstvo odbornej literatúry, ako správne vychovávať deti a čo je pre ne najlepšie, častokrát si uvedomujem, že výchova vlastného dieťaťa je oveľa ťažšia a náročnejšia, ako tá učebnicová. Veď každé dieťa je individuálne a jedinečné a preto potrebuje prístup, ktorý rešpektuje jeho individualitu a jedinečnosť. Veľakrát sa môžeme stretnúť s rodičmi, ktorí nevedia pochopiť to, že svoje deti vychovávajú rovnako a napriek tomu jedno má problémy so správaním v škole a druhé nie. A to je práve to, že na každé dieťa platí niečo iné, avšak na všetky deti platí jedno rovnaké a to je dostávať dostatok lásky a pozornosti od svojich rodičov. Každé dieťa baží po pozornosti, uznaní a láske od rodičov. Ak dieťa tieto základné potreby nemá od svojich rodičov dostatočne nasýtené, môže nastať problém, ktorý nemusí vyvrcholiť v detstve, ale možno v dospievaní alebo až v dospelosti. Každý človek túži po láske a uznaní a preto by sme si mali uvedomiť, že na začiatku života každého človeka je dôležitá láska a pozornosť práve od rodiča.

Autor článku: Mgr. Soňa Balogová

Zaradené v Články | Zanechať komentár

Nevera na pracovisku

Na pracovisku vznikajú rôzne vzťahy a to nielen pracovné, okrem nich sú to vzťahy priateľské a neraz aj milenecké. Prečo je tomu tak? Človek väčšinu času trávi v práci a keď príde domov je unavený, prepracovaný a nemá chuť so svojou ,,polovičkou“ ani komunikovať. Naopak v práci máme viac času a priestoru na to, aby sa našla ,,spriaznená duša“, ktorá nás rada vypočuje, zasmeje sa s nami a hlavne pochopí možno i viac, ako partnerka alebo partner, ktorého máme doma. Častokrát sa stáva, že  manželia doma už nemajú chuť alebo ani energiu vzájomne spolu komunikovať a nie to ešte pochopiť sa. Veď jeden z nich nestíhal zobrať dieťa domov zo škôlky a druhý je tak unavený z ľudí z práce, že doma potrebuje pokoj od každého a od všetkých. Takýto partnerský nesúlad, strata komunikácie, skoro žiadne prejavy náklonnosti, pozornosti a absencia aj v sexuálnom živote partnerov môže viesť k tomu, že práve na pracovisku sa nájde ,,spriaznená duša“, ktorá nám vynahradí to čo doma postrádame. Môže stačiť malý prejav pozornosti alebo kompliment, ktorý sme už dávno nepočuli, možno i povestná chémia a pracovný vzťah môže prerásť v platonický alebo až v milenecký vzťah. V praxi sa často stretávam s tým, že klienti prídu s partnerským problémom, kde príčinou ich krízy je nevera. Jeden z partnerov bol neverný práve s kolegyňou z práce alebo naopak. V mnohých prípadoch samotná nevera môže byť už iba dôsledkom, toho čo  už predtým škrípalo v partnerskom vzťahu.

Jedna moja klientka raz uviedla, že nikdy predtým, by ju nenapadlo, že manžela podvedie so svojim kolegom z práce a už vôbec nie na pracovisku. Ako dôvod nevery uviedla to, že už dlho sa cítila málo atraktívna, z manželovej strany postrádala prejavy pozornosti a náklonnosti a práve kolega, s ktorým trávila viac času bol voči nej viac pozorný a galantný. Zo začiatku bol ich vzťah platonický, avšak časom prerástol v reálny milenecký vzťah, ktorý už nebol iba na pracovisku, ale i po pracovnej dobe. Myslela si, že tento vzťah budú vedieť držať v tajnosti, avšak to nešlo, pretože sa k sebe začali úplne inak správať, vymieňali si medzi sebou pohľady, dotyky a trávili spolu viac času a to si všimli ostatní v práci.

Jeden z mojich klientov uviedol, ako dôvod nevery na pracovisku to, že jeho kolegyňa bola stále usmiata, veselá a hlavne mala pre neho pochopenie. Väčšinou bola vždy upravená a veľmi atraktívna, čo sa s jeho manželkou nedalo porovnať, tá si na svoj zovňajšok veľmi nepotrpela. Dokonca ho manželka v ich spoločnom intímnom živote často odmietala z dôvodu únavy alebo  migrény. A tak pochopenie, vtip a atraktívnosť zo strany kolegyne boli spúšťačom toho, že muž začal túžiť po tom, čo sa mu doma nedostávalo. Medzi ním a kolegyňou prerástol pracovný vzťah v milenecký vzťah.

Dôvodov prečo vznikne nevera môže byť mnoho, avšak jedným z dôvodov, prečo práve na pracovisku, môže byť hlavne to, že tam trávime väčšinu nášho času a máme tam viac priestoru na osobné zblíženie, vzájomné porozumenie po osobnej i profesionálnej stránke a hlavne máme tam osobu, ktorá nás počúva a rozumie nám. Možno by bolo dobré zamyslieť sa nad tým, či by sme si s ňou takto rozumeli aj keby sme ju mali doma, pretože by možno bola taká istá vo vyťahaných teplákoch a s migrénou, ako naša ,,polovička“.

Autor článku: Mgr. Soňa Balogová

Zaradené v Články | Zanechať komentár

Ako správne vysvetliť deťom, že ich rodičia sa rozvádzajú?

Za posledné obdobie sa čoraz viac stretávame s manželmi, ktorí si ako východisko z manželskej krízy zvolia r o z v o d.Častokrát sa ešte pred samotným rozhodnutím manželia zamýšľajú nad tým, či nie je lepšie zostať spolu kvôli deťom. Ak sa však rozhodnú pre rozvo

Rozvod je traumatizujúci pre všetkých zúčastnených tohto procesu, avšak najväčšie následky zanecháva na psychike detí a práve z tohto dôvodu je veľmi dôležité, ako to rodičia oznámia svojim deťom a ako im pomôžu prežiť toto náročné obdobie, bez čo najväčšej ujmy na ich psychike. Rodičia by si mali uvedomiť, že deti strácajú to, čo je pre nich v ich detskom svete dôležité a to je ,,domov“, ktorý pre nich dovtedy predstavoval istotu a bezpečie v prítomnosti obidvoch rodičov. Ak sú už rodičia pevne rozhodnutí pre rozvod, tak je dôležité, aby to oznámili deťom primerane k ich veku.d, trápia ich otázky, ako to povedať deťom. Majú obavy z toho, ako to detí príjmu, či ich za ich rozhodnutie nezačnú nenávidieť, s kým budú chcieť zostať bývať a podobne.

Tichá domácnosť alebo hádky

Väčšina detí tuší, že sa niečo medzi rodičmi deje, že niečo nie je v poriadku. Deti počujú svojich rodičov, ako sa hádajú alebo práve naopak, zažívajú ,,tichú domácnosť“, ,,ocko“ a ,,mamička“ sa spolu nerozprávajú, obchádzajú sa navzájom a oni nevedia prečo. Častokrát sa môže stať, že deti si túto situáciu môžu vysvetliť, že je to kvôli nim, že rodičov neposlúchajú a začnú sa obviňovať alebo pochybovať o tom, či ich ešte rodičia ľúbia, toto deti dostáva do stavu neistoty a strachu, ako to bude ďalej.
Vo svojej praxi som sa stretla s prípadom, keď otec odišiel v noci z domu po hádke so svojou manželkou, pri ktorej bola prítomná ich sedemročná dcéra a trojročný syn. Keď sa ráno deti zobudili, tak otca už doma nenašli, odišiel bez vysvetlenia. Sedemročné dieťa od tejto negatívnej skúsenosti začalo mať strach, že takýmto istým spôsobom odíde aj matka a zostanú bez rodičov. Takéto riešenia situácie môžu celý stav v rodine len zhoršiť. Vhodným riešením je, aby si rodičia spolu s deťmi sadli a vysvetlili im, že sa rozvádzajú, a čo to pre nich znamená.

Deti majú byť informované

Deti by mali vedieť, že oni nie sú dôvodom ich rozchodu, že ich rodičia nikdy neprestanú ľúbiť a ak už vedia, kedy odchádzajú zo spoločnej domácnosti a kde budú bývať, tak je vhodné, aby deti aj o tomto informovali. Je možné, že deti budú mať množstvo otázok o ďalšom fungovaní ich rodiny, možno sa budú snažiť dať rodičov dokopy alebo zasypú svojich rodičov výčitkami, napriek tomu by to mali rodičia obstáť a byť pozorní voči nim.

Čomu by sa rodičia mali vyvarovať:

- osočovaniu rodiča pred dieťaťom, akokoľvek máme hnev na manžela/ku
- nezaťahovať dieťa do problémov, ktoré sa týkajú len rodičov
- nezneužívať styk dieťaťa s druhým rodičom, každé dieťa má právo na stretávanie sa so svojim rodičom
- rodičia by sa mali vyvarovať tlačiť na deti otázkami ,,s kým chceš zostať bývať?“ (rodičia takýmito otázkami môžu zaťažovať svoje deti, pretože pre deti je ťažké rozhodnúť sa s kým chcú žiť, pretože milujú obidvoch svojich rodičov)

Ako môžu byť rodičia deťom nápomocní:

- pozorne načúvať potrebám detí, rozprávať sa s nimi
- rodičia by mali umožňovať dieťaťu styk s druhým rodičom, ak je možné, tak často, ako si to dieťa žiada
- rodičia by sa mali snažiť vychádzať spolu navzájom, vedieť sa vzájomne dohodnúť a komunikovať spolu o veciach, ktoré sa týkajú dieťaťa, pretože dieťa nie je ,,odkazovač“, na čo väčšina rodičov po rozvode zabúda

Ak si partneri počas rozvodu alebo po rozvode nevedia vyriešiť vzájomné problémy ohľadom ich detí, vždy je možnosť požiadať o pomoc tretiu nestrannú osobu, najlepším riešením je pomoc odborníka (psychológa, mediátora, kolízneho opatrovníka, odborného poradcu). Rodičia by si mali uvedomiť, že tak, ako na vznik svojho života potrebovalo dieťa obidvoch rodičov, tak ho potrebuje aj počas neho.

Autor článku: Mgr.Soňa Balogová

Zaradené v Články | Zanechať komentár

Nevera. A čo ďalej?

Väčšina z nás, ktorí sú vo vzťahu, si už určite kládli otázku, ako by som sa zachoval(a), keby som sa dozvedel(a), že mi je partner(ka) neverný(á)? Často sa stretávame s vyjadreniami typu, ja by som neveru neodpustil(a) alebo ak to urobil(a) raz, urobí to znovu!

Je naozaj pravidlom, že ak nám je partner neverný raz, tak sa to zákonite zopakuje znovu? Alebo je to len volanie SOS, že sa s našim vzťahom niečo deje, že niečo nie je v poriadku?

S určitosťou môžeme konštatovať, že nevera má pre obe strany bolestivé následky. Riešenie problému nevery je spojené s prežívaním negatívnych emócií, ako sú sklamanie, hnev, pocity viny, výčitky svedomia, pocit pomsty. Často krát, v záplave negatívnych emócií, máme tendenciu zainteresovať do nášho problému okolie (príbuzných, priateľov alebo kolegov), čo sa však s odstupom času môže ukázať ako nie práve najlepšie riešenie. Najvhodnejším riešením je nekonať okamžite, ale dať priestor k tzv. ,,vychladnutiu emócií“, kým nastúpi ,,racio“. Ak si s tým však nevieme sami poradiť, pozitívnym riešením je vyhľadať pomoc odborníka, ktorý pracuje s manželskými a partnerskými problémami ( napríklad poradenského psychológa, manželskú a predmanželskú poradňu).

Všetko potrebuje svoj čas

Kto podvádza, by mal ukončiť svoj mimomanželský vzťah. Avšak aj on na to potrebuje čas, pretože, ak ho aj ukončí fyzicky (obmedzí stretávanie sa s milenkou, s milencom), často sa v praxi stretávame s tým, že ho nedokáže ukončiť psychicky (neustále myslí na to, čo asi robí, aké to bolo, aké by to mohlo byť a pod.)
Kto je podvedený, musí vedieť, že svojmu partnerovi je potrebné dať čas. Je to možno nespravodlivé, ale je to tak.

Mali by sme si uvedomiť, že ak chceme zachrániť vzťah, musíme sa vyhnúť vypočúvaniu partnera s otázkami typu: ,,Prečo si to urobil?“ ,,Čo ťa k tomu viedlo?“ ,,Ľúbiš ma ešte alebo už nie?“ a pod.

Často sa stretávame s tým, že nevera už bola len dôsledkom toho, že to v partnerskom živote dlhšie ,,škrípalo“ a partneri to nevedeli alebo nechceli riešiť. Môže to znamenať, že ten, kto bol neverný, nemal žiadny cieľ ani zámer, avšak mal túžbu naplniť to, čo v partnerskom život postrádal. Tým však nechcem zastávať voľbu takéhoto riešenia, no nemožno potvrdiť ani to, že ak bol niekto vo vzťahu neverný raz, tak sa o to pokúsi znovu. Základom pevného vzťahu je komunikácia, počúvanie a dôvera.

,,Najlepšia cesta, ako vychovať muža k vernosti je, dať mu najavo, že v jeho vernosť veríme. Akonáhle muž cíti, že ho podozrievame z nevery, domnieva sa, že má na neveru právo.“ (L.A. Seneca)

Autor článku: Mgr.Soňa Balogová

Zaradené v Články | Zanechať komentár