Dá sa liečiť žiarlivosť vo vzťahu?

Väčšina z nás má aspoň ako takú skúsenosť so žiarlivosťou vo vlastnom vzťahu. Možno ste si prešli žiarlivosťou na partnera alebo partnerovou žiarlivosťou na vás. Čo to vlastne žiarlivosť je a kedy treba uvažovať o tom, že by sme mali požiadať o odbornú pomoc?

Žiarlivosť je vo väčšine prípadov stav neistoty až úzkosti, strach, že milovanú osobu môžeme stratiť, že nás môže nahradiť niekto oveľa úspešnejší, krajší. Častokrát žiarlivosť pramení zo zníženej s e b a ú c t y, ktorá môže mať korene z detstva (napr. prebratý vzor správania sa od jedného z rodičov, nevera jedného z rodičov, nedostatok pozornosti zo strany rodičov alebo naopak prehnaná starostlivosť a náklonnosť rodičov k nám, neúspech v škole o pozornosť opačného pohlavia).
Medzi ďalšie faktory, z ktorých žiarlivosť môže prameniť je napr. dedičnosť, pocity menejcennosti (v dôsledku rozdielnosti vzdelanostnej úrovne, materská dovolenka, nezamestnanosť), temperament alebo môže ísť o úzku súvislosť žiarlivosti s duševnou poruchou.

Kedy možno hovoriť, že žiarlivosť máme pod kontrolou?

Na začiatku vzťahu je žiarlivosť prirodzená, nakoľko sa partneri vzájomne spoznávajú alebo sú poznačení negatívnou skúsenosťou z predchádzajúceho vzťahu. V prípade, že ide o objektívne upodozrievanie, nakoľko s určitosťou vieme o partnerovej nevere, v takýchto prípadoch môžeme hovoriť o prirodzenej žiarlivosti. Prirodzená žiarlivosť sa väčšinou upraví sama, a to upevnením vzťahu, dôverou a komunikáciou medzi partnermi o svojich potrebách a pocitoch.

Varovnými signálmi, že môže ísť o chorobnú až patologickú žiarlivosť sú:

- obmedzovanie partnera v stretávaní sa s opačným pohlavím, až zákaz stretávať sa
- majetnícke sklony (,,neviem bez teba žiť“, ,,zomrel(a) by som bez teba“, ,,musíme byť stále spolu, lebo ak nie, tak ma asi neľúbiš“ a pod.)
-neustále kontrolovanie a vypočúvanie typu, ,,kde si bol(a) a s kým?“, prezeranie mobilu, esemesky, emaily, prehrabávanie sa v osobných veciach, telefonovanie a dokazovanie, že sme v práci a pracujeme a pod.
- agresívne, impulzívne správanie bez príčiny, príčinou je vlastne nevyvrátiteľné presvedčenie, až blud o našej nevere
- vytýkanie až prenesenie pocitov viny, že s partnerom (žiarlivcom) netrávime všetok náš voľný čas.

Chorobná až patologická žiarlivosť je duševná porucha, ktorá je často spojená s inými duševnými poruchami. Preto by žiarlivosť mala byť diagnostikovaná psychológom alebo psychiatrom, aby určil, či ide o normálnu alebo patologickú žiarlivosť. Dôležitá je spolupráca odborníka s obidvomi partnermi.
Žiarlivosť je nepriaznivá až deštruktívna pre obidvoch partnerov.Patologickú žiarlivosť je nevyhnutné liečiť, nakoľko neliečená môže vyústiť do fyzických útokov až do skratového konania, ktoré môže mať ničivé dôsledky. Prirodzená žiarlivosť sa liečiť dá, avšak pri patologickej žiarlivosti môže byť odstránenie tohto stavu len dočasné.

,,Úspech k odstráneniu žiarlivosti tkvie hlavne v ochote ,,žiarlivca“ k vnútornej zmene.“

,,Žiarlivosť je hrozná vášeň podobná láske, nechce však dobro milovaného, ale jeho závislosť a svoje víťazstvo nad ním.“ (Henri-Frederic Amiel)

Autor článku: Mgr.Soňa Balogová

 

Zaradené v Články | Zanechať komentár

Prečo mladé ženy vyhľadávajú starších mužov?

Hovorí sa, že keď ide o lásku, tak na veku nezáleží, ale je tomu naozaj tak? V poslednom období máme možnosť stretnúť rôzne páriky, oveľa mladší muž a staršia žena, avšak stále viac je možnosť stretnúť mladučkú ženu a oveľa staršieho vyzretého muža (možno aj otca troch detí). Čím to je, že mladé ženy túžia po starších mužoch?

Keď na ulici či v nákupných centrách vidíte mladé dievča a po jej boku kráča ruka v ruke výrazne starší muž, čo vám prvé napadne? Niekomu sa to zdá normálne, niekto sa nad nimi pozastaví. Možno si kladiete otázku, čo vedie mladú ženu k tomu, aby hľadala toho pravého vo vekovom rozmedzí, možno aj o niekoľko desiatok rokov staršieho muža.
„Jednou z odpovedí môže byť aj finančné zabezpečenie staršieho muža. Žena sa pri ňom cíti bezstarostnejšie a má existenčnú istotu. Ďalšou z možností je osobnostná zrelosť muža, starostlivosť, pozornosť a v neposlednom rade aj pocit bezpečia a ochrany. Niektoré ženy zase nedokážu mať vzťah s rovesníkom, pretože sa im môže zdať, ako nezrelý a žena si s ním nerozumie,“ vysvetlila Mgr. Soňa Balogová, manželská a rodinná poradkyňa.

Chýbajúca pozornosť otca v detstve

„Ak by sme to mali brať aj z tej psychologickej stránky, tak jedným z dôvodov, prečo si ženy hľadajú starších mužov môže byť napríklad, že v detstve im mohla chýbať väčšia citová náklonnosť a pozornosť otca alebo otec v rodine celkovo absentoval. Ďalšou z možností môže byť, že žena mala staršieho súrodenca, a tým je v nej akási nevedomá potreba byť vedená a usmerňovaná starším partnerom. Dôležité je uvedomiť si, že sme ľudia rozdielni, a preto každý človek má iné špecifické potreby, čo vyhovuje jednému, to nemusí vyhovovať druhému. Preto by sme si každý mali pre seba hľadať partnera skôr podľa spoločných záujmov a vzájomných sympatií a vek by nás pritom nemal obmedzovať,“ dodala Mgr. Soňa Balogová.

Čo je, podľa vás, najčastejším dôvodom, že mladé ženy vyhľadávajú starších mužov?

- Finančné zabezpečenie
- Osobnostná zrelosť
- Starostlivosť, pozornosť
- Pocit bezpečia a ochrany
- Chýbajúca citová náklonnosť a pozornosť otca
- Starší súrodenec v detstve

Autor článku: Mgr.Soňa Balogová

Zaradené v Články | Zanechať komentár

Prečo vyhľadávame virtuálne vzťahy?

V súčasnosti, kto nie je na nejakej z internetových sociálnych sietí (Facebook, pokec a iných zoznamkách), akoby ani nežil. Sociálna internetová sieť nám dáva možnosť spoznávať nových ľudí, nájsť a vyhľadať tých, o ktorých sme už dávno nepočuli alebo ich nevideli (spolužiakov, priateľov z detstva, staré lásky a pod.) Veď aký je to skvelý pocit, keď nás požiada o priateľstvo človek, na ktorého sme toľkokrát mysleli a rozmýšľali, čo s ním je, ako žije, či má rodinu (môže to byť priateľ/ka z detstva, niekto kto nám bol v určitom našom období blízky a stratili sme s ním kontakt).

Existujú aj facebookové ,,priateľstvá“ s ľuďmi, s ktorými sme sa nikdy v živote nestretli a máme ich medzi priateľmi. Môže ísť o priateľstvá, keď ani netušíme, či ten niekto, s kým si práve píšeme, nie je náhodou človek, ktorý môže trpieť nejakou vážnou psychickou poruchou alebo sexuálnou deviáciou. Ľahko je napísať do svojho profilu o sebe niečo, čo vôbec nie je pravda, dať si tam fotku atraktívneho človeka, ktorá s nami nemá nič spoločné. Vždy by sme si mali dobre rozmyslieť, či potvrdiť žiadosť o priateľstvo človeku, o ktorom nič nevieme, pretože v takomto prípade môžeme ísť aj do rizika.

Je vôbec možné nazývať priateľom niekoho, koho ani nepoznáme alebo aj poznáme, ale len z počutia alebo z videnia? Koľkokrát nás požiadajú o priateľstvo na facebooku ľudia, ktorých keď stretneme na ulici, tak miesto toho, aby sa nám pozdravili, radšej od nás odvrátia zrak. Aký motív má takýto človek, keď nás žiada o priateľstvo? Motívov môže byť niekoľko, napríklad:

  • môže ísť len o zvedavosť, aby mal možnosť dostať sa do nášho súkromia, videl na našu nástenku, naše fotky.
  • môže mu ísť len o to, aby mu narástol počet ,,priateľov“ a je mu jedno, či vás nabudúce na ulici pozdraví alebo nie.
  • môže mu byť takáto forma virtuálneho kontaktu bližšia, akoby mal s nami nadviazať osobný kontakt.
  • v neposlednom rade, by sme nemali zabudnúť na to, že tomuto človeku môže ísť o viac, ako len o virtuálne priateľstvo.

Čo si dokazujeme flirtovaním?

Za virtuálnymi vzťahmi stojí väčšinou niečo záhadné a tajomné, čo v nás môže vyvolávať pocity napätia, zvedavosti, očakávania a túžby zažiť niečo nové a možno i zakázané. Možno nám ide len o nevinný flirt, ktorý však môže skončiť aj reálnou neverou. Flirtovanie pomocou internetu je medzi ľuďmi obľúbené, pretože máme väčšiu odvahu napísať o našich sympatiách k opačnému pohlaviu, ako ,,tvárou v tvár“ (face to face). Flirtovaním si častokrát dokazujeme, že sme pre opačné pohlavie ešte stále atraktívni, možno máme len potrebu pohladiť si vlastné ego alebo nechať sa uniesť tým, čo bolo pre nás doteraz tabu.
Čo sa vlastne skrýva za takýmto našim správaním? Máme nejaký problém v partnerskom vzťahu alebo je to len túžba zažiť to, čo zažívame len na začiatku vzťahu? Na toto nemožno nájsť jednoznačnú odpoveď, pretože je veľa faktorov, ktoré nás môžu dostať tam, kde sme vlastne racionálne ani nechceli byť. Môže to byť spleť rôznych udalostí, napríklad, že sme v práci alebo v osobnom živote zažili nejaké sklamanie a my na ulici práve stretneme človeka, ktorého sme už dávno nevideli a nikdy nám nebol ľahostajný, usmejeme sa na seba, povieme si pár zdvorilostných poznámok a ideme ďalej.
Prídeme domov a keď si otvoríme náš profil, máme tam ,,žiadosť o priateľstvo“ práve od toho sympaťáka, ktorého sme pred chvíľou stretli. A takto nejako to môže začať, môžeme mať presvedčenie, že ,,žiadne stretnutie nie je náhoda“, že nám je nejakým spôsobom súdený a odrazu komunikujeme cez chat s týmto človekom viac, ako s vlastným partnerom. Začneme mať pocit, že nám viac rozumie, že je akoby s nami napojený na jednu vlnovú dĺžku, chceme ho vidieť v úplnej dokonalosti a popritom si možno píše ešte s niekoľkými ,,x“ ľuďmi opačného pohlavia, ktorým píše presne to isté, ako nám.

Ďalším príkladom môže byť, že si začneme chatovať s človekom, s ktorým preskočili vzájomné sympatie a doma máme pocit, že je to v našom partnerskom živote už len rutina a chceme zažiť opäť nejaké vzrušenie, niečo čo v nás prebudí vášeň a my precítime tie pocity, ktoré prežívame na začiatku vzťahu, teda záplavu endorfínov, feromónov, dopamín, oxytocín, fenylethylamín a adrenalínu a sme ako chemická továreň, ktorá je rovno pred výbuchom. Prestávame myslieť racionálne a z virtuálnej nevery môže vzniknúť reálna nevera, pretože nám už nestačí len chatovať a nechať pracovať predstavivosť na plné obrátky, ale zvedavosť a vášeň je silnejšia a chceme to zažiť reálne, nielen v našich predstavách.

Možno by bolo vhodné uvedomiť si, ešte predtým než do takéhoto niečoho vhupneme, že mať pod kontrolou práve takýto intímny virtuálny vzťah je, akoby sme stáli na brehu rieky, nepoznali jej hĺbku, skočili do nej a nakoniec v nej nevedeli plávať.

Štatistiky nám poukazujú na to, že rozvodovosť na Slovensku za rok 2012 klesla, avšak stúpol počet neverných manželstiev, kde ľudia hľadajú práve mimomanželské vzťahy prostredníctvom internetu.

Autor článku: Mgr.Soňa Balogová

Zaradené v Články | Zanechať komentár